Aká to je kresťanská veda?

arygnoc

annas:

slovo teológia má dva významy:
prvý ako bohoslovectvo zdôvodňujúce náboženstvo, vieru, jej zdroj a predmety. Nejedná sa o vedu ale o výklad božieho slova – a to JE podstatný rozdiel.

augustínove slová sú nezmysel – pravdivé sú totiž v opačnom poradí: keď porozumiem, môžem veriť.

a potom ako veda, štúdium náboženstva. teda nie viera, ale štúdium – prečo, ako načo, za čo, … nie verenie.

sojenie kresťanská veda ako také je nezmysel, lebo VEDA je založená na výskume, kdežto >kresťanský< je založený na viere.

vy ste asi nečítala definíciu vedy, ktorú som v otázke uviedol – neexistuje rozumová, citová, náboženská veriaca/neveriaca veda – je jasne definovaná ako poznávací proces prostredníctvom výskumu a nie viery.

skôr som očakával, kto ma sprdne za nezmyselné spojenie (uvádzané iba kresťanskými pavedcami), a nie že my ho niekto (bez urážky – nezmyselne) bude vysvetľovať.

povzneste sa nad vlastné presvedčenie a nehľadajte inotaje v jasnom texte, pristúpte k nemu „vedecky“ a nie ako veriaca.

a v tom prípade pochopíte, že bohoslovectvo (=teológia) v žiadnom prípade nemôže byť veda, prípona -lógia je v tomto prípade zavádzajúca, presnejší je český výraz bohoslovectví.

annas

Beru z pohledu filozofie. Opět s Vámi nesouhlasím, ale to je jedno. Napsala jsem, že náboženství je založené na víře, filozofie na vědění. Ale každá něco zkoumá.

teologie, theologie
Význam: bohosloví , věda zabývající se náboženskou vírou, jejími zdroji a předměty

Odkazy vložit nemůžu, musela bych je hledat v učebnice. Myslím si, že nejsem zase tak blbá, abych nevěděla, co jsem učila a z čeho dělala zkoušku. Existují různé pohledy.

Existuje ještě religionistika, která má jiný předmět zkoumání.

Jak vyslovil Augustin, tak vyslovil. To nezměníme.

arygnoc

annas, VEDA je to, čo chápu všetci rovnako:

2+2=4

je rovnako v afrike ako u nás, rovnako fyzikovi, chemikovi, veriacemu, neveriacemu.

to je VEDA.

tam, kde existujú alternatívne výklady, NIE je veda – podobne ako homeopatia, kreacionizmus, viera, to, kde sa hovorí „ja to vidím takto“ …

preto nemôže byť teológia ako vykladanie a spoznávanie náboženstva VEDA – viď. nespornú rozštiepenosť svätých textov.

áno, augustínovi pririeknuté slová nezmeníme, ale to neznamená, že musíme podľa nich blúdiť (v zmysle poznávania, nie viery).

veda vzchádza s poznania skúmaných predmetov svojho bádania, nie z predpokladu, že niečo JE.

výsledok vedeckého bádania na chybnom predpoklade je omyl – čo teológia v žiadnom prípade nepripúšťa.

teológia je obor študujúci DOGMU, nie reálny proces.
a veda DOGMY nepripúšťa.

ale nie o tom.

snažím sa vysvetliť, že v podstate spojenie >kresťanská veda< je logický nezmysel.

a ešte malinký dovetok:
mytológia a náboženstvo neboli, nie sú a nebudú svetonázorom, ale pokusom o vysvetlenie prirodzených javov – čo robí na rozdiel od mytológie a náboženstva veda omnoho úspešnejšie ako viera.

annas

Mytologie a náboženství je podle učebnice pro střední školy považované za" nejstarší světový názor".

Domníváte se, že autoři učebnic nevědí, co píší? Že nemají pravdu?

Mají jiný názor a pohled na skutečnost, než máte vy. Já beru to, co jsem studovala atd.

arygnoc

áno – majú iný pohľad na skutočnosť – čo sa týka náboženstva (že jeho štúdium je veda), ale ROVNAKÝ na 2+2=4. [vidíte ten rozdiel? vedecký pokus MUSÍ vždy vyjsť rovnako, na rozdiel od nevedeckého].

Svetonázor je ucelený pohľad jednotlivca na svet, systém myšlienkových pochodov, na základe ktorých človek hodnotí veci a javy vo svojom okolí. Vytvára sa prirodzene a nepozorovane už v skorom detstve, hlavne vplyvom rodiny a pedagógov v škole.

S účasťou svetonázoru je hodnotový systém, rozlišovanie medzi tým, čo je správne a čo zlé. Svetonázor je nevedomou a skrytou olovnicou hlboko v nás, ktorou meriame všetko, s čím sa v živote stretneme. Ak niečo nie je v súlade s naším svetonázorom (podľa našej olovnice), pokladáme to za nesprávne (stavba je krivá). Problém však je, že každý má svoju olovnicu a svoj uhol pohľadu. To, čo niekto v charaktere hodnotí ako pokrivené, druhý človek môže vnímať ako úplne správne.

V skutočnosti najsilnejším pilierom falošného svetonázoru sú rôzne náboženstvá. Väčšina ľudí vo svete sa hlási k nejakému náboženstvu, nie k ateizmu. V Boha neverí menej ako 15% svetovej populácie. Ktoré náboženstvo je však to pravdivé, keď ich je tak veľa? Hinduizmus, budhizmus, islam, judaizmus, kresťanstvo? Na základe logiky všetky náboženstvá nemôžu byť súčasne pravdivé, pretože hlásajú úplne protichodné tvrdenia.