Proč jsou léta vysokoškolských studií považována za nejlepší léta v životě?

Protože jsou opravdu nejlepší

lásky, spoločenský život, kultúrny život, život bez starostí (ak pominieme tie štúdijné), objavovanie nových zákutí života, snívanie – idealizovanie, filozofovanie, hľadanie svojho miesta vo svete, ale i trocha rebélie, nonkonformizmu, recesie, … toho je!

Je to jako – nebo doslova (?)- „sex,drogy a rockenroll“,pak už začne tvrdá realita.

Je to logické. Na vejšce jsi dospělá a leccos můžeš. Na druhé straně se o tebe starají rodiče a škola.
Jsou také vysokoškoláci, kteří si na studia vydělávají při škole, tam asi to vnímání nejšťastnějšího období vypadá jinak.
Skončí doba studií a začnou starosti a povinnosti.

Pre tých, čo školu berú ako zábavu, možnosť stráviť svoj štúdijný život za peniaze rodičov a spoločnosti, bez strachu z prepustenia z práce, pre tých naivne snívajúcich o živote, pre tých „hogo-fogo“, pre tých sú tieto roky naozaj tou poslednou spomienkou na „nejlepší léta v životě“, po ich skončení začína tvrdá realita všedného boja o zachovanie rodu a života.
Pre tých, ktorí si na štúdium privyrábali, „platili zo svojho“ to boli „tie krásne tvrdé roky učenia a boja o budúcnosť, tie nezabudnuteľné roky získavania skúseností, tie roky fantázií o novej spoločnosti, ale i tie roky prvých životných odchodov a návratov“
Tie najkrajšie roky svojho života zažívame v každom jeho období, všetko záleží na uhle pohľadu, bez ohľadu na jazvy duševné i fyzické. Šťastný človek žije šťastný život (z jeho vlastného pohľadu, z pohľadu iných – čo ten starý krypeľ môže mať za život). Život je pre mňa šťastný, bol, je a bude, taký, ako ho žijem aj s tými jazvami…Je totiž môj.