Kdo to je Bludný Holanďan?

bludný Holanďan
● od stredopveku známa legenda o námorníkovi, ktorý podpísal znluvu s diablom a musel stráviť svoj čas stále na mori.
Svoj hnev si preto vybíjal ničením všetkých lodí a ich posádok.
Legenda bola spracovaná knižne i na filmovom plátne.

:-Q

Zdroj: http://co-to-je.sk/spresne­.php?dotaz=blud­n%C3%BD%20holan%C4%8Fan

Nikdo, byla to loď

Označení pro loď plující a bloudící po moři bez posádky. Loď duchů. S tím jsou spojeny pověsti o holandském kapitánovi, který buď uzavřel smlouvu s ďáblem nebo byl pro zpupnost proklet a odsouzen, aby buď sám nebo s posádkou duchů bloudil po oceánech až do konce světa.

Další výklad: ďábel si odnesl jen námořníkovu duši a tělo ho hledá (někdy obírá o duše jiné lidi).
Výraz se proto používá jako řčení :) pro člověka, který chodí,/bloudí sem tam, nikde nemá stání a neví čeho by se chytl.
„Člověk, který je sám, bloudí z místa na místo a nikde nemůže najít klid“..

Bludný Holanďan je všeobecně známá legenda o námořníkovi, který podepsal smlouvu s ďáblem. Zmínky o něm lze nalézt již ve 14. století v lidových pověstech (hlavně severských). V mnohých případech se příběh opírá o svědectví posádek, které viděly v mlze jakousi opuštěnou loď.
Různé verze pověstí se značně liší, ale většinou námořník své části dohody nedostojí a je potrestán tak, že musí trávit svůj čas stále na moři a jen jednou za deset let smí vyjít na souš. Proto si vybíjí vztek ničením všech lodí a jejich posádek. Podle jiných verzí si ďábel vzal jeho duši, ale nikoliv tělo, a tak teď bloudí po mořích a hledá jej tak, že obírá o duše jiné lidi. Často dokáže plout pod hladinou a stává se tak pro lidské oko neviditelným.
Podle jiné chtěl tento námořník plout do jakési neznámé země a se žádostí o pomoc se obrátil na temné síly podsvětí. Za to byl naopak bohem či anděly ztrestán tak, že se celá posádka proměnila v duchy a nyní bloudí po světě, dokud jí nebude odpuštěno.

Zdroj: http://cs.wiki­pedia.org/wiki/Blud­n%C3%BD_Holan%C4%8Fan

Legendy o strašidelnej lodi sa objavujú v ľudových povestiach zhruba od 14. storočia. Existuje pritom viac verzií, ktoré sa sčasti opierajú o skutočné udalosti.

Spája ich postava šikovného holandského kapitána, ktorý však svojou krutosťou alebo spojením s temnými silami privolal na seba hnev Všemohúceho. Za trest na večné veky brázdi morskú hladinu a prináša skazu každému, kto sa s ním na jeho nekonečnej púti stretne.

V jednej z populárnych verzií vystupuje kapitán Barent Fokke, neslávne známy ako bitkár, obľubujúci pijanské orgie. Do Batávie, dnešnej Indonézie, doplával z Amsterdamu za tri mesiace, čo bola na tie časy neuveriteľná rýchlosť.

Preto sa začali šíriť reči, že mu pritom pomáhal samotný diabol, ktorému Fokke upísal svoju dušu. Keď sa raz nevrátil z plavby, ľudia to považovali za spravodlivý trest za zmluvu s diablom. Fokke vraj na seba privolal hnev Boha, a preto musí večne blúdiť po morských vlnách.

Azda najrozšírenejší je však príbeh o kapitánovi van der Deckenovi. Podľa legendy sa v roku 1641 plavil z východnej Indie naspäť do Holandska. Na palube jeho lode sa nachádzal aj mladý pár. Kapitánovi sa zapáčila dievčina, a tak zabil jej snúbenca a požiadal ju o ruku. Nešťastná deva však v žiali skočila do mora.

Nesmrteľný prízrak
Keď van der Decken prechádzal okolo Mysu dobrej nádeje, rozpútala sa strašná búrka. Poverčivá posádka to považovala za trest za jeho zločin a začala sa búriť. Jeden z námorníkov navrhol prečkať nečas v pokojnej zátoke, kapitán sa však rozzúril a zastrelil nielen jeho, ale aj ďalších nespokojných členov posádky.

Keďže bol presvedčený o svojich výborných navigačných schopnostiach, vrhol sa do boja proti živlom. Prisahal na kosti svojej matky, že nikto z lode nezíde na breh dovtedy, kým neoboplávajú mys, aj keby to malo trvať večnosť.

Za tieto reči privodil na celú loď prekliatie a odsúdil seba aj posádku na večnú plavbu. Jeho loď Marlborough aj s pozostatkami všetkých námorníkov vraj o niekoľko desaťročí neskôr našli pri brehoch Ohňovej zeme.

Keďže sa príbeh dlho šíril len ústne, v jeho jednotlivých variantoch možno nájsť väčšie či menšie odlišnosti. Van der Decken podľa inej verzie upísal dušu diablovi, aby dokázal oboplávať mys bez narazenia do skaly, prípadne aby s jeho pomocou našiel cestu do neznámej krajiny.

Diabol si preto vzal jeho dušu, ale telo nechal na zemi, a tak kapitán oberá o duše iných ľudí. Podľa ďalšieho variantu sa dostane na zem raz za desať rokov. Vtedy má šancu nájsť dievčinu, ktorá sa dobrovoľne stane jeho ženou a tým ho zbaví kliatby.

Iné znenie legendy hovorí o hroznej chorobe, ktorej podľahla celá posádka. Pre strach, aby sa nákaza nedostala na pevninu, všetky prístavy odmietli prijať loď a tá doteraz blúdi po vodách s dušami mŕtvych námorníkov na palube.

K šíreniu podobných strašidelných historiek prispelo napríklad aj zmiznutie obchodnej lode Zeeland. Po dlhšom čase sa údajne objavila s roztrhanými plachtami a ešte niekoľko desaťročí bola postrachom námorníkov.

Zdroj: http://www.ex­traplus.sk/con­tent/view/2896