Jak by se podle vás vyvíjela ČSSR, pokud by nepřišla okupace Varšavské smlouvy?

Soudruh Dubček měl nechat u kormidla karbaníka Novotného a mohlo se časem volně cestovat a i podnikat a i když měli okolo zrádce Bilak, Kolder Jindra a další neměli v Moskvě podepsat hanebný dokument a o rok později pendrekový zákon na nadšené spoluobčany a jejich blábolení a´t žije soudruh Dubček.

Kryšpín, máte pozoruhodný zmysel pre humor.
Myslím, že keby ste boli tam, museli by vás denne viackrát umývať.

To není smysl pro humor…

Kepler, toto rýchle uzavretie otázky bolo ako vybudovanie železnej opony okolo republiky! „Zabráňme názorom ľudí! Pravdu mám len my!“
Diskusiu veľa ľudí nečíta, pretože z nej nemajú „palčeky“.

Otázka je hypotetická, odpovedať na ňu so znalosťou nasledujúceho vývoja je hypotetickou špekuláciou.
Ak sa vrátim do roku 1968 a pozerám na situáciu bez znalostí následného vývoja, veľkú zmenu v následnom smerovaní ČSSR nevidím.
1 – Naďalej by ostala „vláda ľudu na čele s Komunistickou stranou“.
2 – Naďalej by ČSSR ostalo politicky a ekonomicky vo zväzku RVHP a vojenskom bloku Varšavskej zmluvy.
3 – Boj medzi západom a Východom by sa viedol naďalej viac skrytou cestou.
4. Súčasne by sa zvýšila otvorená a tieňová kriminalita a pod pokličkou skryté zneužívanie politických, ekonomických a iných mocenských postavení na osobné obohacovanie.
Pre „Západ“ ešte nebola vhodná doba na prevzatie moci v Strednej Európe. Preto vlastne USA „cúvli“ a umožnili vojskám Varšavskej zmluvy vojenskopolitické obsadenie ČSSR.

PS.
Akékoľvek narážky na použitie Juhoslovanského Titovho modelu sú iba laickým dohadom.

Bodu 4. nerozumím. V ČR bylo soukromé podnikání nejvíc omezené ze všech socialistických zemí, ale „rokrádání majetku v socialistickém vlastnictví“ bylo běžné. V některých zemích (Jugoslávie, ke konci 80. let Polsko či Maďarsko) se pomalu podnikání povolovalo. Podle vás to znamenalo vyšší kriminalitu? Proč? Podle mě by to totiž působilo přesně naopak …

Nepíšem o Českej republike ale o ČSSR
Z bodu 4.
a/ zvýšila sa kriminalita
b/ začala so viac otvárať „drogová cesta“ (k jej testovaniu začalo príchádzať v prvej polovici 60-tych rokov, napríklad rozdávanie cukríkov a lízatiek napustených drogami maloletým deťom. Boli naozaj dobré)
c/ fungovala takzvaná „pridružená výroba“, ktorá bola vlastne polosúkromná
d/ staré stranícke kádre, ochotné pracovať bezplatne odchádzali do zabudnutia a nastupovala generácia straníckych koristníkov.
e/ Pražské jaro, aj keď oficiálne historici a politici tvrdia iné, bola vlastne testovacia hra na „svetovládu“ medzi ideológiami Východu a Západu. Figurkami na šachovnici boli celé štáty aj so svojimi obyvateľmi. Ale politickoekonomická situácia nebola na priamu konfontáciu, preto USA cúvlo pred Ruským razantným riešením potlačiť „Pražské jaro“ silou.
Stačí, keď si pozriete médiá a literatúru z tých čias. Nehovoriac o tom, mnohí z nás v tej dobe aktívne žili a nememorovali slepo médiá oboch súperiacich strán (nemyslím tým kričanie na námestiach, utekanie za kopečky a rozkrádanie). Podaktorí sme si odvtedy niesli svoje „bojové jazvy“ až do dnešných čias.
Preto si dovoľujem dnes sa vysmievať z tých „tiežhrdinov“ ktorí vtedy boli zalezení hlboko pod perinou.

elkon: samozřejmě že dotaz nic neřeší a pokud nemáš názor, nezažil jsi to, nic o tom nevíš, tak raději zavři ústa. A nejlíp neodpovídej, blbe!

Kepler Toto mi pripomína čosi z nedávnej minulosti: „Pravdu mám len ja a strana. Ak máš iný názor, mlč a poslúchaj!“