Historie úprav

led

Odpověděl/a – 22.červen 21:13

Na túto otázku vám najlepšie odpovedia Sudičky, ktoré vám do kolísky vkladali dary života. Ale, ejha, keď my sme tieto sudičky prespali a rodičia ich nevideli (už neveria rozprávkam, aj keď pre nás sú pravdivé). A na to pozriem spätným pohľadom, ostáva nám už len veriť rodičom, alebo starkým, ktorých počujeme bedákať „zase rozbité koleno, roztrhané šaty, 5 za domácu úlohu, dieťa rastieš pre kriminál, čo len z teba bude? Aj pan farár povedali, že tebe len Lucifera za manžela treba…“ Zo strany dospelákov je to jasné, iní dospelí „ťutuli muťuli, princeznička, uč sa ,budeš prezidentka…“ (muží, transformujte si to na mužské povolanie a za nevestu miesto Lucifera dostanete Gorgonu, kriminál je univerzálny).
Niektorým sa podarí splniť si „predurčený“ sen a snažia sa ho držať. Iní sa svojho sna predurčenej budúcnosti museli vzdať anašli si iný cieľ. Niektorí, tých je tiež veľa si od svojej budúcnosti želali viac a museli sa uspokojiť s málom a stali sa z nich veční frfloši a závidia každému, komu sa darí, komu sa splnili jeho sny. Mali to snáď predurčené?
Nechcem vedieť, či som bola (alebo ešte som) k niečomu predurčená, žila som svoj doterajší život, v nevedomí o predurčení a nemenila by som, pretože to by som už nebola ja, ale bábka v rukách vodiča.

Niektorí si myslia, že každému je daný do vienka určitý osud, načo sa potom snažíme, keď je všetko predurčené? Svojho času mi lekár povedal, že nedožijem dospelosti a dnes už mám biele vlasy…

led

Odpověděl/a – 23.červen 4:48

Na túto otázku vám najlepšie odpovedia Sudičky, ktoré vám do kolísky vkladali dary života. Ale, ejha, keď my sme tieto sudičky prespali a rodičia ich nevideli (už neveria rozprávkam, aj keď pre nás sú pravdivé). A na to pozriem spätným pohľadom, ostáva nám už len veriť rodičom, alebo starkým, ktorých počujeme bedákať „zase rozbité koleno, roztrhané šaty, 5 za domácu úlohu, dieťa rastieš pre kriminál, čo len z teba bude? Aj pan farár povedali, že tebe len Lucifera za manžela treba…“ Zo strany dospelákov je to jasné, iní dospelí „ťutuli muťuli, princeznička, uč sa ,budeš prezidentka…“ (muží, transformujte si to na mužské povolanie a za nevestu miesto Lucifera dostanete Gorgonu, kriminál je univerzálny).
Niektorým sa podarí splniť si „predurčený“ sen a snažia sa ho držať. Iní sa svojho sna predurčenej budúcnosti museli vzdať anašli si iný cieľ. Niektorí, tých je tiež veľa si od svojej budúcnosti želali viac a museli sa uspokojiť s málom a stali sa z nich veční frfloši a závidia každému, komu sa darí, komu sa splnili jeho sny. Mali to snáď predurčené?
Nechcem vedieť, či som bola (alebo ešte som) k niečomu predurčená, žila som svoj doterajší život, v nevedomí o predurčení a nemenila by som, pretože to by som už nebola ja, ale bábka v rukách vodiča.

Niektorí si myslia, že každému je daný do vienka určitý osud, načo sa potom snažíme, keď je všetko predurčené? Svojho času mi lekár povedal, že nedožijem dospelosti a dnes už mám biele vlasy… Tak veriť predurčeniu, alebo sa snažiť vytvoriť si osud svojim úsilím?