Historie úprav

led

Odpověděl/a – 31.leden 9:17

Mám 3 skúsenosti
1 -Vracali sme sa domov a prirodzene na letisku N.Y.C. bola pasová a colná kontrola. Je to fakt, tak sme na to boli pripravení. Viezla som domov manželovi červené pivo. Predsa len mali čo u nás nebolo. A tu colník – " čo je v tej fľaši" „Červené Pivo, veziem ho ako darček manželovi“ odpovedala som mu. „Otvorte ho a odpite si z neho“ nekompromisne prikázal colník. Takže po 14 hodinách manžel dostal zvyšok zvetralého „AMERICKÉHO PIVA“

2 -Iný zážitok som mala v Budapešti. Ako inak, opäť letisko. Presúvali sme sa do čakárne cez „pašovaciu bránu“, ktorá hneď upozorní, ak máte pri sebe niečo kovové. Ako starí harcovníci sme vedeli, že nič takého nemôžeme mať, ak sa nechceme nechať vyzliecť aj z kože. Ako inak, práve mne to zahvízdalo. 3× som sa vracala, stále hvízdalo. Ani ručný scaner nič neobjavil a keď som zahlásila, že mám „iba železné nervy“, tak ma radšej poslali okolo mimo bránu.
3 -A najdlhšie čakanie bolo na švajčiarsko-talianskej hranici. čakali sme pred búdou celý večer a noc a potom sme sa ráno dozvedeli od prichádzajúcich pasovákov a colníkov dozvedeli, že slúžia len od 10. do 17.hodiny. Ešteže bola jasná čistá noc, tak sme sa aspoň hrali na hvezdárov a autospachtošov.

led

Odpověděl/a – 31.leden 16:13

Mám 3 skúsenosti
1 -Vracali sme sa domov a prirodzene na letisku N.Y.C. bola pasová a colná kontrola. Je to fakt, tak sme na to boli pripravení. Viezla som domov manželovi červené pivo. Predsa len mali čo u nás nebolo. A tu colník – " čo je v tej fľaši" „Červené Pivo, veziem ho ako darček manželovi“ odpovedala som mu. „Otvorte ho a odpite si z neho“ nekompromisne prikázal colník. Takže po 14 hodinách manžel dostal zvyšok zvetralého „AMERICKÉHO PIVA“

2 -Iný zážitok som mala v Budapešti. Ako inak, opäť letisko. Presúvali sme sa do čakárne cez „pašovaciu bránu“, ktorá hneď upozorní, ak máte pri sebe niečo kovové. Ako starí harcovníci sme vedeli, že nič takého nemôžeme mať, ak sa nechceme nechať vyzliecť aj z kože. Ako inak, práve mne to zahvízdalo. 3× som sa vracala, stále hvízdalo. Ani ručný scaner nič neobjavil a keď som zahlásila, že mám „iba železné nervy“, tak ma radšej poslali okolo mimo bránu.

3 -A najdlhšie čakanie bolo na švajčiarsko-talianskej hranici. čakali sme pred búdou celý večer a noc a potom sme sa ráno dozvedeli od prichádzajúcich pasovákov a colníkov, že slúžia len od 10. do 17.hodiny. Ešteže bola jasná čistá noc, tak sme sa aspoň hrali na hvezdárov a autospachtošov.