Proč daroval E. Beneš Podkarpatskou Rus Stalinovi?

Nedá se to vyjádřit stručně. Vkládám jeden odkaz, kde se dovíte víc.
http://zurnal­.pravda.sk/nez­nama-historia/clanok/317157-preco-benes-pustil-stalinovi-podkarpatsko/

Prečo Beneš pustil Stalinovi Podkarpatsko – autor Vladimír Jancura, Pravda | 11.05.2014
–
"Na začiatku tejto histórie bola dohoda. Zdalo sa, že je to dobrá dohoda. A dobré dohody, ako sa vraví, robia dobrých priateľov.

Len čo niektorá časť oslobodeného územia prestane byť pásmom vojnových operácií, preberajú na nej všetku moc československé úrady. V pondelok 8. mája 1944, čiže presne rok pred kapituláciou nemeckej brannej moci, sa na tom v Londýne dohodli predstavitelia exilovej vlády ČSR a Sovietskeho zväzu.

Pásmom vojnových operácií sa rozumelo územie ležiace 50 kilometrov za frontom a krylo sa zhruba s tylom postupujúcej armády.

Prezident Edvard Beneš sa v rovnakom čase, čiže pred 70 rokmi, pokúšal dosiahnuť podobnú dohodu aj so západnými Spojencami – členmi protihitlerovskej koalície, ale z nejakých dôvodov z toho zišlo.

Rokovania so Sovietmi tiež neboli jednoduché – trvali viac ako dva mesiace – nakoniec však dohoda bola podpísaná. Benešovi na nej osobitne záležalo, ako keby už vtedy vedel, že Slovensko i Česko budú oslobodené z východu a nie zo západu. A že s budúcimi osloboditeľmi si treba vopred stanoviť pravidlá odovzdávania moci.

Dosť na tom, že dohoda sa začala porušovať už o pol roka, pričom nečakaným spôsobom…"

další podrobnosti v textu

Byl to "dar osloboditeľovi generalissimovi, ale bohužel s ústupky.
Prečo až také ústupky? Jednak to bol dar Stalinovi osloboditeľovi, ale podľa českého historika Karla Kaplana si chcela Praha týmto ústretovým krokom získať podporu Moskvy a výhodnú pozíciu na rokovaniach s poľskou vládou o těšínskom probléme.

Zároveň so zmluvou podpísali vtedy v Moskve protokol k dohode o vzájomnom presídlení obyvateľstva medzi ČSR a ZSSR. Zo slovenských okresov, ktoré chcel Turjanica pripojiť k sovietskej Ukrajine, sa postupne vysídlilo takmer 12-tisíc ľudí, prevažne rusínskej národnosti. Mali osídliť územie, ktoré po návrate do starej vlasti zanechali volynskí Česi."

Pravda je medzi odpoveďou annas a Ivory. V prvom rade si treba pozrieť politickovojenskú situáciu v Európe nielen v čase uzatvárania dohody o odstúpení Podkarpatskej Rusi, ale aj perspektívach povojnového usporiadania politickoekono­mických zoskupení, ekonomiku Československa. V časoch 1.ČSR táto oblasť bola najzaostalejšou nielen ekonomicky ale i po sociálne stránke, čo vyžadovalo nemalé finančné náklady zo štátneho rozpočtu. Pre nielen Beneša, ale celú politickú špičku zastúpenia ČSR, sa tu odstúpením tejto oblasti, spojilo odstránenie národnostných a ekonomických problémov a niekoľkonásobne skrátenie spoločných hraníc so SSSR aj v úspore nákladov a personálneho zabezpečenia na silové zložky, pre štátnu ekonomiku a organizačné štruktúry štátnej správy (okrem iného aj riešenie nadmernej nezamestnanosti). Prirodzene bol v tom aj tlak Moskvy na zisk územia a obyvateľstva, ekonomickopoli­tického a vojenského vplyvu smerom na Západ.
Dnes s odstupom niekoľko desiatok rokov a pod vplyvom zmeneného ekonomickopoli­tického pohľadu na účastníkov dohody o odstúpení, pohľadu na samotnú 2.svetovú vojnu vidíme celú túto „transakciu“ inak, ako nevýhodný obchod pre Československo. Ale skutočne je to tak, alebo je to inak? Na to my ťažko odpovieme, uplynula príliš krátka doba na odtajnenie materiálov. Tak si minulosť prispôsobujeme podľa mienky mocných…

Co já jsem slyšel, tak jako dík za záchranu.