Platí stále, že homosexualita není nemoc?

mowla

„Člověk rozumný ví, že homosexualita nemocí není“

človek rozumný vie, že účelom sexu je plodenie, rozmnožovanie.
a to sa zvyčajne dvom jedincom rovnakého pohlavia nedarí, a to dokonca ani zdravým.

ale je fakt, že v poslednej dobe z frekvencie príspevkov o -sexuáloch mám pocit, že 4% sú NORMÁLNE sexuálne zdraví jedinci – ostatní sú buď homo-, trans-, bi- či inaksexuálni.
že by preto klesala pôrodnosť?

Mno…
😉
Sex je ´zábavou chudých´ – biologicky je účelem sexu plození, ale dovolím si tvrdit, že je i zdrojem rozptýlení, zábavy – je jednou z ´radostí ze života´…
A takto jej vnímám nejen já, ale – opět si dovolím tvrdit, i valná většina lidí. A půjdu ´dál´- nejen lidí – i jiní živočichové se ze sexu radují…
😉
Homosexualita pak není pozorovatelná jen u lidí…
___
Takže – ač jsem výrazně heterosexuální, toleruju homoseuály jakožto svébytné osoby, které, holt, mají jiné preference, než já…
😉

Člověk rozumný ví, že plození je pouze původním, biologickým účelem sexu. Dnes je jeho účel víceméně rekreační. Sex byl od plození oddělen technologií, jelikož je možné mít sex bez plození i plodit bez sexu.

Protože homosexualita ani jiná alternativní sexualita nikoho neohrožuje ani nijak nesnižuje kvalitu života, nemá smysl ji kvalifikovat jako nemoc. Homosexuálové (4%) nejsou o nic nemocnější než lidé se zrvzavými vlasy (1,5%).

tak to pardon.

homosexualitu poznali už rimania, egypťania, ktovie ako to bolo na blízkom východe a v biblických časoch.

ale …

alternatívna sexuálna praktika síce nikoho (priamo) neohrozuje, ale je v súčasnosti spoločenským fenoménom, ktorý úž hraničí s patologickým chovaním (výchova detí v rodine s rodičmi chlap+chlap resp. žena+žena, prípadne i vicrodičovskej, … – tam rozhodne preferujem tradičný model rodiny).

a iba tak pre zaujímavosť – keď si pozriete i literatúru (včítane antickej, včítane antických bájí), nikde nenarazíte na homosexualitu plebsu, ale takmer vždy iniciovanú zo strany honorácie – či už majetkovej, politickej alebo umeleckej, teda jednoducho zo strany tých, ktorí už nevedia, čo by už.
a to platí i dnes.

ad mowla:
z vyššie spomenutého pochybujem, že homosexuálne hrátky by boli práve zábavou chudobných, skôr naopak, bežný heterosexuálny sex (dúfam) je, bol a bude normálny.

nehovoríme teraz o tolerancii, ale o tom, či je/nie je homosexualita choroba.

(duševná) choroba je akékoľvek patologické chovanie, a to rozhodne chovanie v 4% prípadov nie je normálne (nech si psychiatrická a inosexuálna lobby myslí, čo chce), podobne, ako nie je normálne akékoľvek iné-odlišné chovanie populácie v rádu percent či zlomku percent (tu nejde o fyziologický rys [zrzavé vlasy], ale o duševné pochody (chovanie)).

Psal jsem, že „sex je zábavou chudých“*)…
Ne, že by to byly „homosexuálne hrátky“…
😉
Ad „choroba“ – není to choroba (podle mne) – nelze se jí nakazit, nelze ji (vy)léčit, jde o psychickou predispozici.
Můžeš se mnou nesouhlasit, ale nemyslím, že bys dokázal tento můj názor změnit.
___
Homosexualita rozhodně – statisticky, pokud jde o daný živočišný druh, není normální. Ale je, existuje.
___
*) ´obávám se´, že homo- či hetero- nebo snad dokonce bi- si nevybírá mezi chudej-bohatej
___
Rozhodně je normální orientace hetero-, statistika je jasná. Ale – na druhou stranu – čistě teoreticky, kdyby byla statisticky normální orientace homo-, byla by normální i přesto, že nevede k reprodukci druhu…

Ohledně rodiny a výchovy dětí si preferuj co chceš. Průzkumy ukazují, že negativní efekt na děti je minimální, menší než alkoholilsmus jednoho z rodičů kupříkladu, a je způsoben více sociálním stigmatem než čímkoli jiným (tzn. homofoby jako vy, ne homosexuálními rodiči). A i kdyby ne, lidé mají právo vychovávat své děti, jak uznají za vhodné.

Že homosexualita je „zábava bohatých“ je taková kravina, že to nechám bez komentáře.

Duševní choroba je odchylka snižující funkčnost uvažování nebo zboršující prožitky, homosexualita není ani jedno z nich.

Psychotic

nečítaš, čo píšem – ja ohľadne výchovy nepíšem, čo je menej alebo viac pre deti škodlivé, ale čo je tradícia, mne osobne pripadá výchova detí v homosexuálnom páre ako neprirodzená (i v homosexuálnom páre môže byť jeden či obaja alkoholik, narkoman, …).

pre vysvetlenie pojmov:

Zdravie – je subjektívny pocit človeka, ktorý nemá žiadne zdravotné ťažkosti a objektívne má všetky funkčné merateľné hodnoty vo fyziologickej norme

Porucha – je nepriaznivá, škodlivá zmena normálneho stavu.

Duševná porucha – duševná, alebo psychická porucha sa prejavuje poruchou v oblasti duševného diania alebo telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Postihuje vyššiu nervovú činnosť pričom nie je poškodený mozog.

Normalita – je stav, pri ktorom osobnosť adekvátne vníma realitu a seba, ovláda svoje správanie, má sebaúctu, má schopnosť vytvárať citové vzťahy k iným ľuďom a k okoliu a je činorodá /tvorivá/.

Abnormalita – je to stav, pri ktorom osobnosť vykazuje odchýlku od štatistickej normy a od sociálnych noriem, od prispôsobivého správania a od subjektívneho prežívania ťažkostí.

Prvé zmienky o homosexualite pochádzajú už z prelomu 25. a 24. storočia p.n.l. z čias piatej dynastie starovekého Egypta, z ktorého pochádza spoločná hrobka dvoch mužov Khnumhotepa a Niankhkhnuma. V hrobke sa nachádzajú obrázky mužov, držiacich sa za ruky a objímajúcich sa. Niektorí historici považujú túto dvojicu za prvý známy homosexuálny pár v histórii ľudstva.

Pojem „lesbičky/lesby“ sa začal používať v 6.st. p.n.l. podľa ostrova Lesbos, ktorý bol domovom lyričky Sapfó a jej dievčenskej školy. Vášeň ku jej žiačkam vyjadrovaná v jej poémach sú prvými zmienkami tzv. gynerastie (vzťah staršej ženy k mladšej, opak pederastie).

Vyspelá Krétska kultúra v 7. storočí b.c. podľa Plutarchových zdrojov praktizovala hierarchické homosexuálne vzťahy – pederastiu – medzi dospelými aristokratmi (philetor), ktorý rituálnym spôsobom unášali na dva mesiace mladých chlapcov (kleinos). Mladí muži profitovali z takéhoto spojenia nielen sociálnym postavením, ale aj získavaním znalostí a schopností od aristokrata. Dnes sa takáto rituálna forma únosu považuje za vstup mladých mužov k dospelosti, tzv. segregáciu od rodiny. Krétsky model únosu napodobňovali aj v iných mestách ako Téby a Korinte. V Tébach sa tento rituál tradoval podľa mýtického kráľa Laia, ktorý uniesol Pelopovho syna Chrysippa.

Vplyv krétskej a dórskej sexuality sa rozšíril i v antickom Grécku. Kultúra športu, kult nahého tela a mužskej lásky hlavne vo forme pederastie sa prejavovali nielen v dórskych oblastiach ako Sparta a Kréta, ale i v najmocnejších iónskych mestách ako Eretria a Aténach, najmä vo vrcholných časoch pod vládou Perikla. Aj tu sa vždy jednalo o vzťah staršieho – aktívneho, milujúceho – muža (erastes) a mladšieho, pasívneho a milovaného (eromenos). K takýmto párom patrili legendárne postavy ako Achilles a Patrokles či mýtický príklad vzťahu Zeus a Ganymedes. Známy je aj vzťah Sokrata k mladému Alkibiadovi, neskôr zradcovi Atén. Hoci bol Sokrates ženatý so Xantipou, udržiavanie (pravdepodobne) mileneckého vzťahu s Alkibiadom nebolo nič nemorálne alebo nezvyklé. Naopak, láska medzi starším vzdelaným mužom a mladším, vzdelávaným, bola výsadou aristokracie a považovala sa za vznešenú, za splynutie tela a duše, kým manželstvo so ženou slúžilo skôr k ľudskej reprodukcii.

toľko informácia (výcuc) o tom, kto sa zabával homosexualitou. nejakí bežní roľníci to neboli.

Prelom v postoji k homosexualite prichádza vplyvom kresťanstva. Cisár Konštantín, ktorý sám konvertoval na kresťana, uznáva v r.312 legalitu kresťanstva a jeho dominanciu. Jeho syn Konštantín II. zákonom vyhlasuje homosexuálne manželstvá a homosexualitu ako takú za zakázanú. Od tejto doby je postoj spoločnosti k homosexualite formovaný odmietavým postojom katolíckej cirkvi – v Starom zákone bol pohlavný styk muža s mužom trestaný ukameňovaním. Paradoxne, Starý zákon v knihe Samuelovej popisuje aj vzťah Dávida a Jonáša, syna : „Jonáš a Dávid si dali prísľub, lebo ho miloval ako svoju vlastnú dušu“

V roku 529 Justiánov kódex zakazuje homosexualitu v Byzanskej ríši. Iná situácia je napr. v Škandinávii, kde kult transvestitizmu pretrváva stáročia. Nedostatkom žien sa pederastné vzťahy stávajú bežné, hlavne v armáde.

V roku 1051 popisuje sv. Peter Damian v knihe Book of Gomorrah gay sex, pomerne častý medzi kňazmi. Aj najznámejší kráľ tejto doby, Richard Levie Srdce (1157 – 1199) bol pravdepodobne homosexuál[7], majúci vzťah s bratom svojej manželky Berengarie, kým jeho manželstvo bolo mnohých historikov iba formálne.

Homosexualita sa stáva zakázaná až neskôr, medzi 1250 až 1300 dokonca pod trestom smrti. Napriek tomu sa homosexuálne pomery vyskytujú aj na najvyšších miestach nielen svetských, ale i cirkevných. Známy pederastný vzťah je pápeža Júlia III. a kardinála Innocenza Ciocchi Del Monte, ktorého prijal pápež ako 14 ročného. Podľa historických zdrojov s ním a inými mladými kardinálmi poriadal pederastné orgie.

V 1533 zavádza v Anglicku kráľ Henrich VIII tradíciu zákonov sodómie, podľa ktorých je každá sexuálna aktivita, ktorá nie je praktizovaná za účelom rozmnožovania sa, posudzovaná ako trestný čin. To sa týka pohlavného styku rovnako ako masturbácie, análneho alebo orálneho sexu bez ohľadu na pohlavie. Homosexualita je v tomto čase postihovaná takmer všade. Prvý prípad odsúdenia pre lesbický vzťah je v severnej Amerike v r.1649 v Ply­mounte, Massachusetts. Trestanie sodómie sa stáva rozšírené aj v Európe, napr. medzi 1730 a 1811 sa v Holandsku koná séria spektakulárnych procesov a popráv.

Francúzsko dekriminalizuje sexuálne vzťahy medzi mužmi v roku 1792, Belgicko 1795. Nasleduje Holandsko, Bavorsko a Portugalsko, kým Poľsko naopak homosexualitu zakazuje v 1835 a USA zavádzajú v r. 1828 do trestného zákona právny termín „trestného činu proti prírode“. Tresty v Anglicku za sodómiu sa postupne znižujú, ale vzťah medzi mužmi (nie ženami) zostáva stále trestný. Dramatik Oscar Wilde bo podľa tohto zákona odsúdený v r. 1895 na dva roky ťažkých prác. Oskar Wilde bol známy svojou pederastnou homosexualitou.

…

až tzv. tzv. Kinseyove správy (Kinsey reports) – sexuálny výskum z roku 1948 odhalili skutočne množstvo homosexuálnej populácie (cca 4%).

čo dodať.
iba ak to, že pojem, čo je normálne sa za posledné desaťročia zmenil.

Tak já ti děkuji za lekci z dějepisu, ale historie je naprosto irelevatní. Navíc to, že bohatí měli více příležitostí oddávat se homosexuálnímu chování neznamená, že chudí homosexuálové nebyli.

Jak jsem již řekl, co tobě připadá „nepřirozené“ je irelevantní taktéž. Tvoje osobní postoje vůči věci opravdu nejsou žádným argumentem. Ti lidé mají právo vychovávat děti, ať už své či adoptované, a toto své právo vykonávají, zatímco tady spolu mluvíme.

Přijmeme-li tvoje definice různých slov, pak to znamená, že homosexuálové jsou zdraví (nemají pocit zdravotních problémů, alespoň ne v osuvislosti s homosexualitou), nemají žádné poruchy (homosexualita není škodlivá ani pro ně, ani pro společnost) a jsou zároveň normální i abnormální (odpovídají vaší definici normality a zároveň mají odchylku od běžné populace – kdo nemá?).

Co je normální se skutečně změnilo. Řekl bych k lepšímu. To znamená méně házení klacků pod nohy lidem, kteří jsou jiní.

S posledními třemi větami bytostně souhlasím…
Omlouvám se, ale to ´nad tím´ je příliš dlouhé…
😉

ospravedlňujem sa za elaborát, ale pánu pschoticovi nepomohol ani ten.

podľa jeho názorov majú právo vrahovia vraždiť, znásilňovači znásilňovať, delikventi delikvovať, veď je to (konečne) ‚méně házení klacků pod nohy lidem, kteří jsou jiní‘.

skutočne, pojem, čo je normálne sa za posledné desaťročia zmenil.

Dobrý pokus. Škoda že vrazi a znásilňovači mají objektivní negativní dopad na společnost, homosexuálové ne. Ale mysli si, co chceš. Určité procento populace si bude vždy myslet, co se jim zlíbí, i když všechny důkazy mluví proti.

och, ja som uviedol historické, spoločenské, morálne a etické dôvody (kľudne dám i pramene) a ty tu iba repetuješ, čo si myslíš.

jednoznačne – vždy je konanie menšiny nie NORMÁLNE (s ohľadom na väčšinu), pre heterosexuála je konanie homosexuála nepochopiteľné, ba zvrhlé a trestuhodné (viď môj príspevok – pozor, bavíme sa o historických príčinách, nie o mojom postoji).

ak sme ochotní prijať chovanie jednej menšiny, prečo nie i ostatných – veď i sadistický vrah má zo svojho činu pôžitok a neškodí mu a väčšina ho nevie pochopiť.

proste z historicjého i biologického hľadiska nie je homosexuálny vzťah normálny a už vôbec nie vhodný ako výchovné prostredie pre deti (také štatistiky snáď ani neexistujú, lebo tých pár detí takto odchovaných ani nemôže byť relevantnou vzorkou na posúdenie ne/škodlivosti – a v podstate sú to psychologicko-spoločensko-etické pokusy na ľuďoch – a proti tým teda som).

homosexualitu nepovažujem za normálnu, toto sexuálne chovanie je odchýlka, abnormalita vyskytujúca sa u (relatívne) malého percenta populácie – tudíž choroba (deviácia).

howg, skončil som.

Mysli si co chceš, nezáleží na tom, společnost jde dopředu a lidé jako ty brzy vyhynou, stejně jako vyhynuli lidé, co si myslí, že ženy by neměly mít právo volit.

Deviace od normálu není choroba, homosexualita není choroba, zrzavé vlasy nejsou choroba, protože nic z toho nemá negativní důsledky.

Znovu opakuji, sadistický vrah má objektivní negativní dopad na společnost, homosexuál nemá.

Historie je naprosto irelevantní, náboženská doktrína je irelevantní, žádné jiné důvody pro homofobní postoje nejsou. Nevím, co považuješ za morální, ale pro většinovou společnost je nemorální pouze to, co je škodlivé pro ostatní, což jiná sexualita není.

Negativní důsledky homosexuálních rodičů na děti nebyly prokázány, tvůj názor nemá reálné opodstatnění mimo slepý fanatismus.

Howg, teď jsem skončil já.