Může mi učitel na základě nepravdivých informací zakázat nosit určitý tip oblečení?

Nevidím na tomto stylu oblékání vůbec nic nenormálního, naopak. Džínová/kožená bunda, za mě super 👍👍. Pan učitel je zřejmě upjatý bílý límeček. Takhle se v jeho mládí oblékali všichni.

Jak píše Elkon, závazný je školní řád. A tam určitě nebude zákaz kožené/džínové bundy. Roztrhané kalhoty učitelům nevadí, ale když má někdo styl, tak najednou je problém. To je holt NOVÁ DOBA

Takže za mě super ohoz a učitel ať se jde bodnout, dokud nebude ve školním řádě taxativně vymezen způsob oblékání. 👍😎😎😎

Rozhodující je školní řád.** (typ oblečení)**

Pokiaľ dané oblečenie nie je v rozpore so školským poriadkom, prípadne s pravidlami školskej etiky a spoločenskej etikety a samotnou bezpečnosťou žiaka, môže ho žiak nosiť aj na vyučovanie. V opačnom prípade má učiteľ právo zasiahnuť a žiadať nápravu.

Na druhej strane nenaháňajte sa za módnymi kúskami za každú cenu, len aby ste boli IN. Je lepšie nosiť pekné, i keď nie módne, kúsky, ako vyzerať zle v najnovších modeloch.

Pre lepšie pochopenie uvediem príklad z mojej kantorskej praxe.
Na súkromnej škole som ako externistka prevzala novú triedu. Hneď na prvej hodine som zbadala „exota“ na čierno maľované nechty, punk oblečenie, aj v tvári sa blížil indiánom na vojnovom chodníku i keď vlasy sa ježili v súčasnom spoločenskom normále.
Prvú hodinu som ako tak zvládla snažiac sa naňho veľmi nepozerať. Kolegovia mi cez prestávku povedali, že si na tohto lajdáka už zvykli, pretože jeho rodičia… „Tak to teda ne, soudruzi učitelé! To Boh dá, nikdy nebude, abych z boje utíkala!“ povedala som obľúbeným dávnym sloganom.
Nasledujúcu hodinu počas vysvetľovania si unavene zložil hlavu na stôl. Kto z koho. Ostatní boli zvedaví na moju reakciu. Tak som stíšila hlas, a čakala, nech sa unavený žiak vyspí. Nebudila som ho. V triede nastalo ticho. Nikto nechcel spáča rušiť. O pár minút prebudený tichom vyvalenými očami pozeral po spolužiakoch. Nikto sa nesmial. Bez akejkoľvek výčitky a reakcie na jeho správanie som pokračovala v prerušenej látke.
Na druhý deň už bol ako ostatní spolužiaci. Neskôr, keď som ich zobrala pozrieť na skúšku divadelného predstavenia, pochopil, že aj keď pohľad na rovnakú vec môže byť u ľudí rôzny, ich konanie musí byť v súlade s ich spoločným cieľom…
Zmaturoval na jedničku. Na večierku mi priznal, že provokoval, skúšal pokiaľ môže u mňa zájsť, keď u ostatných pedagógoch sa mu to vždy prepieklo. Svojou „nevšímavou reakciou“ som ho, ale aj spolužiakov, zaskočila.