Komunistické hnutí – 20. léta

Ustanovujúci zjazd KSČ sa konal v dňoch 14. až 16. mája 1921 vo veľkej sále Národného domu v Karlíne. Vlastný zjazd prebiehal 15. a 16. mája, predchádzala mu sobotňajšej predporada výkonného výboru Československej sociálnodemokra­tickej strany robotníckej (ľavica) a voľba predsedníctva zjazdu. Toho sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali približne 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. 5. 1921 zvolil za predsedu Václava Šturcela, podpredsedom Bohumíra Šmerala a druhým podpredsedom Václava Bolena. Predsedom kontrolnej komisie bol zvolený František Hovorka, pokladníkom potom dočasne Josef Skalák.

KSČ vznikla premenovaním odštiepenej väčšej časti Československej sociálnej demokracie. Programom bola koaličná vláda socialistických strán s ľavicou agrárnikov. V čase svojho vzniku bola v absolútnych i relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete a muselo sa s ňou počítať aj na domácej scéne, keď v parlamentných voľbách v roku 1925 skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces „boľševizácie“, čo znamenalo utuženie programovej závislosti na Komunistickej internacionále (KI).

Na V. zjazde KSČ z 18. až 23. februára 1929 konanom v holešovickej domovine sa jej vedenia zmocnili tzv „karlínští chlapci“ v čele s Klementom Gottwaldom. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následných októbrových parlamentných voľbách 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo voľbách v roku 1935, kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.