Co by se stalo kdyby se v uzavřené skleněné baňce, kde by byla polovina vody a polovina vzduchu vysál vzduch?

zaujímavá otázka.

ale chýbajú základné vstupné údaje pokusu, medzi ktoré patrí i teplota.

predpokladajme, že sa bude jednať o izbovú teplotu (z fyzikálneho hľadiska by bola zaujímavá nejaká hraničná teplota – trojný bod, absolútna nula a pod,.):

voda začne variť (predpokladajme skokové znížene tlaku, z nejakého izbového na obsolútny tlak 0): bude sa variť nie iba na povrchu, ale „celá“. tento proces (var, zmena skupenstva) bude trvať dovtedy, kým nenastane rovnováha prostredí – tekutej vody a pár nad ňou (nasýtené pary).

a tam práve hraje roľu teplota prostredia (iná by to bola na povrchu slnka, iná na povrchu mesiaca) podľa stavovej rovnice t [°C] = 71,6 + 28 . (p / 105 [Pa]) (kde t je teplota varu) – práve od teploty záleží na tom, koľko tej vody sa odparí a vytvorí „atmosféru“-vzduch, koľko tej vody ostane tekutej a koľko plynnej (para, atmosféra z h2o).

treba si uvedomiť, že zdrojom vnímaného stavu látky (tekutina, plyn, tuhá látka) u látok nie je tlak, ale teplota – od nej závisí, v akom stave je látka, a nie od tlaku [je to blbo formulovaná veta, ale snáď pochopiteľná].
Doplňuji:
zhrniem:

tlak je opominuteľný, relatívny (proste nezaujímavý).

pri 0°K sú všetky látky tuhé (studená plazma)
pri nad 6.000.000°K sú všetký látky v skupenstve nazvanom plazma (tu pomôže iba gúgl).

a to všetko bez ohľadu na tlak.

Upravil/a: arygnoc

Bod varu kapaliny závisí na tlaku, při nižším tlaku vře kapalina při nižší teplotě. Patrně by se podařilo získat ze dvou fází – kapalná voda a plynná – vzduch a vodní pára, získat jednu plynnou fázi. Zde by bylo těžké rozlišit vodu a vzduch, takže co by se vlastně odsávalo? Dále existují děje popisující chování plynů při změnách stavových veličin, jako je teplota, tlak a objem. V tomto případě zůstává objem konstantní, snížením tlaku dochází ke snížení teploty Záleží na počátečních podmínkách.