Nemáme ani společnou historii, ani podobnou kulturu. Společný jsme měli stát, v letech 1918 – 1939 a 1945 – 1992, toť asi tak všecko.
Jediná blízkost je jazyková, slovenštině, zvláště té hovorové plné čechismů, lze rozumět, pokud se oba jen trochu snaží.
Kulturně jsou nám bližší Němci, byť to tady ještě spousta lidí pořád nechce slyšet. Dnes nejen ti z Rakous, ale i ti z Bavor či Saska, kteří byli nuceni odejít od nás v roce 1945 (když přežili, že).
0 Nominace Nahlásit |
Ano, protože máme společnou historii a máme podobnou kulturu. Dříve jsme byli jeden stát. Dále jazyky máme podobné a Čech se domluví se Slovákem, i když by se slovenštinu neučil.
Navíc mám kolegu z práce, který je Slovákem a vycházím s ním dobře.
0 Nominace Nahlásit |
História ľudu žijúceho na území od povodia Vltavy po rieku Hron sa
vzájomne prelínala. Toto nemožno poprieť. Kto tento základný fakt popiera,
so sklonenou hlavou prijíma svoj údel otroka (bez ohľadu na svoje postavenie
v spoločnosti a vlastniaci majetok) pod vládou cudzinca. Takýto rabský
nezvyklo stručný pohľad zo strany podal Filip84. Pozerajúc na povrch by
mohol mať pravdu. Zabudol však, že história národa nie je len život
jednej, či dvoch generácií hornej spoločnosti, či mešťanov.
Národ, to nie sú len tí vyvolení, historikmi spomínaní, to sú aj tí
nemenovaní, dejinám neznámi ľudia, ktorí svojou prácou, svojou krvou na
bojiskách, činmi povznášajúce ducha, tvoria históriu ľudu, ten dav, tá
masa, ktorá tvorí národ a tých je väčšina, to nie sú len šľachtici, to
sú aj ľudia na vidieku dávajúci obživu, ľudia, ktorí v pote tváre
vyrábajú nástroje mieru aj vojny, ľudia na ktorých historici a hrdopyši
často zabúdajú. Veď český jazyk sa zachoval nie vďaka centralizmu
mešťanov priemyselných oblastí, či vysokej šľachte, upierajúcich sa
k nemčine, latinčine francúzštine a dnes hlavne k angličtine, ale práve
vďaka tým prehliadaným, vďaka ktorým český aj slovenský jazyk prežili.
Jazyková blízkosť je aj v blízkosti národov.
V minulom storočí, napriek ponemčovaniu a pomaďarčovaniu sa práve po
zániku mocensky udržiavaného C und K mocnárstva spojením dvoch národov do
jedného štátu prejavila vôľa ľudu v spoločnej ceste. Česi prichádzali
na Slovensko a Slováci do Českých zemí, vznikali spoločné dvojnárodné
rodiny.
Aj keď v roku 1993 na území Československej republiky vznikli dva štáty,
spoločná cesta pokračovala ďalej, bez ohľadu na mediálne a mocenské
popieranie tohto javu.
Kto toto popiera, popiera históriu. V čí prospech? V prospech cudzej
mocnosti, či v prospech spoločnosti jednotlivcov a skupín bez národného
povedomia, bez vlasti, klaňajúcich sa Jedinému božstvu – bohovi egoizmu,
moci a mamonu?
Upravil/a: led
0 Nominace Nahlásit |
Kdybych zde napsal, co si o vykutálených Slovácích, obzvlášť zde v Čechách působících, myslím, dostal bych zde ban.
2Kdo udělil odpovědi palec? jáára, cappuccino
před 821 dny
|
0 Nominace Nahlásit |
Co mají Češi a Slováci společného?
Vzájemné sympatie většiny lidí na obou stranách, příbuznou řeč, i bez
znalosti té druhé se poměrně snadno domluví, dálnici D1, i když ještě
na Slovenku není úplně hotová, Babiše,
hranici, trošku husitství (bratříci na Slovensku, dostali se až na východ
Slovenska, založili vesnice Prahu a Divín, hodně rodinných vazeb, desítky
let společného státu, talentové soutěže a možná ještě něco, jen si
už nemůžu momentálně vzpomenout
0 Nominace Nahlásit |
Nejsou to bratia. Vrazil by ti bratr kudlu do zad, dokonce dvakrát? Československo byl experiment, který, díky bohu, nevyšel.
Není bez zajímavosti, že Horní Uhry si nárokovalo Maďarsko, ale od doby, co zjistili, jak se slováci chovají k „bratrům“, o ně přestali mít zájem.
0
před 798 dny
|
0 Nominace Nahlásit |
led píše: „História ľudu žijúceho na území od povodia Vltavy po rieku Hron sa vzájomne prelínala. Toto nemožno poprieť.“ Když to nelze popřít, čím to chceš dokázat? Je mi ze slováků na blití.
Filip: S Němci máme tisíciletou bolestivou a krvavou historii. To naopak neznamená, že jsme jim podobní: ten jejich nedostatek smyslu pro humor je světově pověstný, taktéž zum Befehl chování. systém kvót, který chtějí rozšířit na celou EU. Jak píše známý politolog, který žil desítky let v Německu: “když budou Němci chtít dobýt nádraží, nejdřív si koupí perónku.” To už jsou nám bližší Poláci: v tom neklidu a spěchu něco stihnout, atd.
Pre mňa dejepis nie sú len „školské a politické“ dejiny mocných
národov, ale život človeka v priebehu rokov minulých a vzájomné
súvislosti.
V priebehu svojho „dospelého“ života som mala možnosť vidieť a
stretávať sa s ľuďmi z celého sveta, nie len čítať a vidieť
v médiách. Počas týchto stretnutí som pochopila, že malosť, či
veľkosť národa (ak neberieme do úvahy počet jeho príslušníkov)
nejestvuje. Veľkosť národa sú práve ľudia, ktorí svojim konaním
povedomie a veľkosť národa dvíhajú, alebo ponižujú.
Hlada, aj keď otázka nedefinovala presne, či jej autor chce len pohľad, pocit súčasného človeka, treba si uvedomiť, že jednoznačná odpoveď pár slovami nedokáže vystihnúť skutočné rozporné pocity. To môžeme rovno vložiť titulky z médií, ale nie svoje skutočné pocity. Nikto nie je stredom Vesmíru a všetko so všetkým súvisí.