Historie úprav
Odpověděl/a – 19.červenec 20:50
Pánu Lasicovi sa vlastne splnil sen herca, v plnej sláve, rovno zo scény
odišiel na dosky večného divadla vo veku 81 rokov, ktorý mu mnohí môžu
závidieť.
Preto sa mu už nikdy(!) nemôže stať to najsmutnejšie pre herca – zomrel
opustený v zabudnutí.
Pamätám na časy, keď mocni túžili naňho aj na jeho priateľa Jula
Satinského, zabudnúť. Ich prvá herecká úloha v roku 1972 po zrušení
zákazu verejne vystupovať a návrate na scénu boli 2 nenápadní zálesáci
v operete (žiaľ názov mi akosi odcestoval do zabudnutia), ktorí počas
piesne Mississipi svojou
mikroakciou – jedenie cukríkov – obrátili pozornosť všetkých divákov
na seba (čo nebolo zámerom réžie).
Keď prevzal svoje posledné angažmá – riaditeľ Divadla L+S – diváci
prestali chodiť na predstavenia a začali chodiť na „Lasicu“.
Česť jeho pamiatke…
Odpověděl/a – 20.červenec 15:12
Pánu Lasicovi sa vlastne splnil sen herca, v plnej sláve, rovno zo scény
odišiel na dosky večného divadla vo veku 81 rokov, ktorý mu mnohí môžu
závidieť.
Preto sa mu už nikdy(!) nemôže stať to najsmutnejšie pre herca –
zomrieť opustený v zabudnutí.
Pamätám na časy, keď mocni túžili naňho aj na jeho priateľa Jula
Satinského, zabudnúť. Ich prvá herecká úloha v roku 1972 po zrušení
zákazu verejne vystupovať a návrate na scénu boli 2 nenápadní zálesáci
v operete (žiaľ názov mi akosi odcestoval do zabudnutia), ktorí počas
piesne Mississipi svojou mikroakciou – jedenie cukríkov – obrátili
pozornosť všetkých divákov na seba (čo nebolo zámerom réžie).
Keď prevzal svoje posledné angažmá – riaditeľ Divadla L+S – diváci
prestali chodiť na predstavenia a začali chodiť na „Lasicu“.
Česť jeho pamiatke…