Odpověděl/a – 29.prosinec 13:24
Ako deti s „iným myslením“ pokiaľ sme sa veľmi neodchyľovali od štandartu riadneho školáka, chodili sme do školy tak ako aj iní. A trpeli nepochopením okolia. Až neskôr, keď sa už konečne odhalila príčina nášho netradičného myslenia, začali sa nám venovať aj lekári. Mnohí z nás dokázali síce pracovať s kvantovou fyzikou, ale problém sme mali so zaviazaním šnúrok na botách. Vďaka za mokasíny!
Jirka, vy, ako osemdesiatnik, si už nepamätáte tie časy za komunistov, keď ste chodili do školy rovnako aj s nami zdravotne postihnutými?
Odpověděl/a – 29.prosinec 19:53
„Ako deti s "iným myslením“ pokiaľ sme sa veľmi neodchyľovali od
štandartu riadneho školáka, chodili sme do školy tak ako aj iní. A trpeli
nepochopením okolia. Až neskôr, keď sa už konečne odhalila príčina
nášho netradičného myslenia, začali sa nám venovať aj lekári. Mnohí
z nás dokázali síce pracovať s kvantovou fyzikou, ale problém sme mali so
zaviazaním šnúrok na botách. Vďaka za mokasíny!" (citát postihnutého
ADHD v časoch keď tento pojem ešte nebol známy).
Žiaľ aj dnes to vo veľa prípadoch platí. Len málo rodičov je
šťastných, že im zdravotníctvo pomáha.
PS.
Jirka, vy, ako osemdesiatnik, si už nepamätáte tie časy za komunistov, keď
ste chodili do školy rovnako aj s nami zdravotne postihnutými?