Totalita, alebo anarchia?

.
Anarchie znamená mezi jiným:

1. že žádný jednotlivec není lepší než jiný.
2.¨ svobodu sdružování se.
3. dobrovolné sdružení atd.

Tyto principy Hitler uričtě neuplatňoval.Takže do jisté míry platí, že totalita = anarchismus.
Hitler byl fantik, stejně jako byl fanatický ministr propagandy Joseph Goebbels. Pod jeho vedením se pálily knihy mnohých autorů – Einsteinem počínaje a konče Freudem.

Hitler měl řadu fanatických stoupenců, k nimiž patřili představitelé SS. TTato organizace se postupně proměnila ve vojenský stát ve státě. Podmanila si veškerý státní a bezpečnostní aparát Třetí říše. Uplaňovala teror, plnila „zvláštní úkoly“. Hitler svými fanatickými idejemi iuchvacoval následovníků a své odpůrce tvrdě potíral.

U takových megalomanů nakažených nemocí z moci lze čekat cokoliv a nelze čekat, že by sami ctili nějaká pravidla. Spíš je mistrně ohýbají a vždy se najde dost takových, co slepě splní vše, co takový vůdce nalinkuje a ještě budou pět pochvalné ódy. Jediné pravidlo, které platí, je udělat vše pro to, abych získal a udržel si postavení a moc. Na to jsou dobré jakékoliv prostředky a zaškatulkování proto asi není lehké. Totalita s anarchií všemocných.

Schopnosť pravdivo určiť, či išlo v nacistickom Nemecku o totalitné alebo anarchistické zriadenie, je komplikované kvôli veľkej heterogenite tomu zriadenia. Je však dôležité chápať, že anarhia a totalitarizmus sú na opačných koncoch politického spektra, a preto je režim súčasne ani jeden z nich by bol dosť nezvyčajný.

Podľa tradičných politických definícií je totalitarizmus charakterizovaný absolútnou kontrolou štátu vo všetkých aspektoch verejného a súkromného života, kým anarhia je označením pre stav spoločnosti bez vlády alebo autority.

Nacistické Nemecko bola nepochybne totalitná diktatúra, v ktorej Hitler a jeho najbližší spolupracovníci vydávali rozkazy a kontrolovali všetky aspekty spoločnosti, od vlády až po kultúru a ekonomiku.

Čo je však možno interpretovať ako „anarchiu“, je spôsob, akým boli v nacistickom Nemecku distribuované a uplatňované mocenské právomoci. Ako uvádza citát z Heinz Höhneho knihy, moci nebol nastolený jednotný, koordinovaný a centralizovaný systém, ale skôr zmes privilégií, politických vzťahov, kompetencií a udeľovaných právomocí.

Tento aspekt nacistického Nemecka môže pripomínať anarhistickú spoločnosť v tom zmysle, že neexistovala jednotná a stabilná sieť autority. Môže to však tiež byť interpretované ako dôkaz o tom, že Adolf Hitler mal absolútnu kontrolu vo výlučnej diktatúre, pretože mohol podľa svojho uváženia posúvať moc a autoritu medzi svojimi spolupracovníkmi.

Takže vo všeobecnosti, z hľadiska tradičnej politické teórie, by bolo nesprávne označiť nacistické Nemecko ako „anarchistické“. Avšak prístup k moci v nacistickom Nemecku môže určite pripomínať určité aspekty anarchie.