led

Odpověděl/a – 19.květen 9:01

Vytiahli ste čosi, čo neplatí tak, ako to vy podávate

používate predčasnú informáciu, ktorá vyšla v roku 2008 v českom mediálnom zdroji, teda skoro jeden rok pred schválenou platnosťou zákona č.357/2009 z.z. " Jazykového zákona"

Nepresné alebo nedostatočne definované ustanovenia daného zákona skutočne spôsobujú určité problémy. Vytrhnutie jednej vety bez kontextu väčšinou tvorí jeden z prvkov následného konfliktu.

V komentári o „jazykovom zákone a právach menšín na Slovensku“, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v auguste 2009 je pozornosť upriamená na nasledujúce posilnené garancie vo vzťahu k menšinovým jazykom. V materiáli sa uvádza:
„Avšak novela zákona o štátnom jazyku rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo, napr. pri vyhotovovaní pracovných zmlúv, finančnej a technickej dokumentácie, stanov združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností, pri preberaní medzinárodných technických noriem do sústavy slovenských technických noriem, pri vysielaní rozhlasových a televíznych programov v priamom prenose, pri divadelných hrách s pôvodnými textami, pri výchovnovzdelá­vacích podujatiach zameraných na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov.
Nezanedbateľnou zmenou je zrušenie povinnosti preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania v štátnych orgánoch, štátnych organizáciách, orgánoch územnej
samosprávy a verejnoprávnych orgánoch.“

V dokumente sa kladie mimoriadny dôraz na určité zmeny v prospech menšinových jazykov pri rozhlasovom a televíznom vysielaní.

"A. Štátny jazyk v úradnom styku (§3 ods. 1, 2 a 5)
48. V § 3 ods. 1 a 2 zákona o štátnom jazyku sa uvádza:

“1. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku."

"Benátska komisia v prvom rade konštatuje, že slovné spojenie „tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu“ v § 3 ods. 1 naznačuje, že zákon o štátnom jazyku v zásade nezasahuje do jazykových práv, ktoré súkromným osobám vyplývajú z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín
alebo z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. To isté platí aj o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý osobám patriacim k národnostnej menšine zaručuje právo používať v úradnom styku svoj materinský jazyk v obciach, kde tvoria najmenej 20 % všetkých obyvateľov. Toto je explicitne potvrdené aj v „Zásadách“, ktoré uvádzajú: „Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje súčasné používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.”

Než zaujmete stanovisko pozrite si zdroje:
Zákon 357/2009 Z.z.
https://www.as­pi.sk/products/law­Text/1/69266/1/2

„EURÓPSKA KOMISIA PRE DEMOKRACIU PROSTREDNÍCTVOM PRÁVA (BENÁTSKA KOMISIA)
STANOVISKO K ZÁKONU O ŠTÁTNOM JAZYKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí (v Benátkach, 15. – 16. októbra 2010)“
https://archiv­.vlada.gov.sk/ol­d.uv/data/files/6527­.pdf

led

Odpověděl/a – 19.květen 9:15

Vytiahli ste čosi, čo neplatí tak, ako to vy podávate

používate predčasnú informáciu, ktorá vyšla v roku 2008 v českom mediálnom zdroji, teda skoro jeden rok pred schválenou platnosťou zákona č.357/2009 z.z. " Jazykového zákona"

Nepresné alebo nedostatočne definované ustanovenia daného zákona skutočne spôsobujú určité problémy. Vytrhnutie jednej vety bez kontextu väčšinou tvorí jeden z prvkov následného konfliktu.

V komentári o „jazykovom zákone a právach menšín na Slovensku“, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v auguste 2009 je pozornosť upriamená na nasledujúce posilnené garancie vo vzťahu k menšinovým jazykom. V materiáli sa uvádza:
„Avšak novela zákona o štátnom jazyku rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo, napr. pri vyhotovovaní pracovných zmlúv, finančnej a technickej dokumentácie, stanov združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností, pri preberaní medzinárodných technických noriem do sústavy slovenských technických noriem, pri vysielaní rozhlasových a televíznych programov v priamom prenose, pri divadelných hrách s pôvodnými textami, pri výchovnovzdelá­vacích podujatiach zameraných na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov.
Nezanedbateľnou zmenou je zrušenie povinnosti preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania v štátnych orgánoch, štátnych organizáciách, orgánoch územnej
samosprávy a verejnoprávnych orgánoch.“

V dokumente sa kladie mimoriadny dôraz na určité zmeny v prospech menšinových jazykov pri rozhlasovom a televíznom vysielaní.

"A. Štátny jazyk v úradnom styku (§3 ods. 1, 2 a 5)
48. V § 3 ods. 1 a 2 zákona o štátnom jazyku sa uvádza:

“1. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku."

"Benátska komisia v prvom rade konštatuje, že slovné spojenie „tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu“ v § 3 ods. 1 naznačuje, že zákon o štátnom jazyku v zásade nezasahuje do jazykových práv, ktoré súkromným osobám vyplývajú z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín
alebo z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. To isté platí aj o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý osobám patriacim k národnostnej menšine zaručuje právo používať v úradnom styku svoj materinský jazyk v obciach, kde tvoria najmenej 20 % všetkých obyvateľov. Toto je explicitne potvrdené aj v „Zásadách“, ktoré uvádzajú: „Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje súčasné používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.”

Než zaujmete stanovisko pozrite si zdroje:
Zákon 357/2009 Z.z.
https://www.as­pi.sk/products/law­Text/1/69266/1/2

„EURÓPSKA KOMISIA PRE DEMOKRACIU PROSTREDNÍCTVOM PRÁVA (BENÁTSKA KOMISIA)
STANOVISKO K ZÁKONU O ŠTÁTNOM JAZYKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí (v Benátkach, 15. – 16. októbra 2010)“
https://archiv­.vlada.gov.sk/ol­d.uv/data/files/6527­.pdf

Poznámka
Televízne programy určené pre deti do 12 rokov musia byť na Slovensku dabované do slovenčiny. Je to kvôli tomu, že v prípade reči v cudzom jazyku a slovenských titulkov deti nestačia naraz aj čítať aj sledovať dej filmu.
Týka sa to aj českých rozprávok, zo zákona o štátnom jazyku majú výnimku len české celovečerné filmy. Napriek tomu, že vo väčšine prípadoch deti rozumejú hovorenej češtine a nemusia čítať rušivé slovenské titulky. Tento bod si presadila parlamentná skupina SNS.