Učí se někde psaní knih, nebo existuje studijní obor něco jako spisovatel?

Bohudík, takový studijní obor neexistuje. Je dobré, když autor má perfektní znalost češtiny a všeho co souvisí se stylem, základními pravidly, žánrem apod., ale psát už opravdu může každý, kdo ta základní pravidla ovládá. Autobiografie často vznikaly tak, že ji autor napíše sám a vyžádá si pouze pomoc korektora. Nebo někdo sám požádá slavnou osobu o spolupráci a napíše ji sám. Pak je autorem, nebo spoluautorem. Dobrou průpravou bývá studium na fildě UK.

Zdroj: http://ucjtk.ff­.cuni.cz/ucha­zec/bakalarske-studium/

Upravil/a: Kepler

Řekla bych, že od toho bývají žurnalistické obory nebo zkrátka když má někdo s vlohy k psaní jisté kontakty.

http://www.art-campus.cz/la/ – třeba zde
na Konzervatoři J. Ježka zase pro změnu existuje obor zaměřený na textařinu
http://www.kjj­.cz/?p=1.1.6.4&c=2CE

Jestvujú kurzy písania, ktoré radi navštevujú začínajúci spisovatelia, novinári, kde si vymieňajú skúsenosti, dozvedáme sa v rôznych filmoch.
Neviem.
Písanie príbehov, ak nehovorím o gramatickej a štylistickej stavbe vety, to je čosi, čo sa nedá naučiť, to človek musí cítiť, jednoducho čosi vedie jeho ruku a myšlienky, vidí, cíti príbeh, žije ním. Nie, vtedy nepremýšľa nad gramatikou slovosledom, pretože záplava slov, deja, činov, tá povodeň textu, zaplavuje myseľ a papier, rýchlo všetko uložiť, než to odplaví čas…a potom nastáva práca ako po povodni, čistenie, upravovanie toku, oprava zrúcanín a vystavba nového, veď život nestojí na mieste, príbeh musí mať spád, nie len ťažký výstup do kopca bez krásneho výhľadu do diaľav…
Memoáre, pamäti , faktografia prevažne vznikajú zo spomienok a dokumentov autora memoárov – pamätníka, prípadne z dokumentov uložených v rôznych archívoch, v spolupráci s novinárom, spisovateľom, ktorí sa starajú o štylistickú a gramaticky správnu úpravu, pomáhajú autorovi s výberom dokumentov na zverejnenie. Nie všetko je vhodné zverejniť.
„Kde se ale berou ti co ty knihy píšou?“
Knihy môže písať každý, ak sa mu chce (chcela som napísať:-každý, kto vie písať,– ale dnes už ani písať netreba, stačí to nadiktovať do počítača a ten text už spracuje), ale nie každá napísaná kniha je vhodná na zverejnenie.

choďte na žurnalistiku…úplne vážne

1. je to praktické – budete vedieť písať v prvom rade fakty a názory, fantáziu si do písania doplníte podľa seba…a vyštudovaný novinár sa uživí nielen písaním a kecaním…je to tak široký odbor, že je tam všetko o spoločnosti ako takej…vôbec nie len politika
2. čo si budeme hovoriť, je to medzi humanitnými odbormi stále celkom ferrari, teda aspoň u nás
3. úprimne si myslím, že je tam (tam na štátnych školách) menej tlačeniek ako na výlučne umeleckých školách

každopádne, ak sa vám žurnalisitka vôbec nepáči, ešte je tu vždy štúdium češtiny alebo učiteľstva češtiny