Tajomstvo Voynichovho rukopisu

Takzvaný Voynichův rukopis je krásná záhada. Taková, která by se vešla i do šestákových detektivek. Vždyť také spatřila světlo světa v jejich velké éře: roku 1912. Tehdy newyorský knihovník a starožitník Wilfred M. Voynich prohlásil, že získal z knihovny jezuitské koleje v italské Frescatě tajemný středověký rukopis. Něco kolem dvou set malých velínových stránek plných textu psaného neznámou abecedou a ilustrovaného podivnými kresbami, které zobrazují na Zemi neznámé rostliny, nahé ženy ve vodních lázních, rozličné diagramy a některé obrázky zcela „surrealistické

Zdroj: http://www.kpu­fo.cz/oblasti/o­ta/voyn.htm

Takzvaný Voynich manuscript , není vůbec nic záhadného. Rukopis je psán a šifrován v českém jazyce. Přeložil jsem na 50 stránek rukopisu a tak mohu říct jedno. Rukopis Voynich je alchymistický traktát, z pera českého alchymisty 15.století ,JANA z LAZU. Rukopis se správně jmenuje ZLATO – BLATO. Tento je historicky doložen, je však všeobecně považován za ztracený. Takže rukopis ,který vlastní univerzita Yale v New Havenu, pod označením MS 408, je onen ztracený traktát, traktát Zlato Bláto (1454). V rukopise se autor podepsal tímto stylem : Jan Lazi, coe zlatodit. Což jasně po překladu do současného jazyka, znamená Jan z Lazu, který je zlatoděj.( Zlatoděj = alchymista).
Přeložené strany na:
http://voynich­.blog.cz/
http://alchymis­ta.blog.cz/
http://janzla­zu.blog.cz/
http://ms408.blog­.cz/

Zdroj: http://zlatodej­.blog.cz/

Voynichov manuskript je stredoveké kódované dielo považované za jeden z najmysterióz­nejších nevyriešených kódov v histórii. Kniha obsahuje približne 240 perkamenových strán plných neznámeho textu a ilustrácií. Niektoré strany sú sklopné a obsahujú zložité „rozkladacie“ ilustrácie.

Iluštrácie v manuskripte je možné groso modo zaradiť do niekoľkých kategórií: ilustrácie rastlín, astrologické a astronómické diagramy, záhadné miniatury zobrazujúce nahé ženy v kúpeľoch a recepty.

Je zaujímavé, že manuskript nielen, že je napísaný v neznámom jazyku, ale ten jazyk aj používa zatiaľ neznáme písmo. Toto písmo, aj napriek mnohým pokusom, stále nebol úspešne dešifrované.

Jeho autor aj pôvod sú neISTEé. Niektorí špecialisti na základe umiestnenia hviezd na astronómických diagramoch tvrdia, že autor mohol pochádzať z južnej Európy.

Prišlo sa aj k určitým záverom o starobi mohol vzniknúť v prvom desaťročí 15. storočia, plus alebo mínus pár rokov – čo môže byť zavádzajúce, pretože mohol byť prepísaný zo staršieho dokumentu/ textu.

Kniha bola považovaná za podvod, avšak po detailnejšej analýze sa došlo k záveru, že tak možno nie je. V roku 2009 výskumníci z University of Arizona vykonali datovanie radikarbonovou metódou na niekoľkých testovaných vzorkách perkamentu a došli k záveru, že materiál bol vyrobený medzi rokmi 1404 a 1438.

Do širšej pozornosti sa dostala potom, čo ju poľsko-americký knihař Wilfrid M. Voynich zakúpil v roku 1912. Voynich sa tiež neúspešne pokúsil o jej dešifrovanie a od roku 1915 opakovane, marno však, hľadal pomoc odborníkov.