Proč se při stárnutí omezujeme? Jako děti, čisté bytosti, věříme ve vše nadpřirozené, stárnutím se ale omezujeme.

Systém tě dříve či později přinutí pracovat a pak už není na nic čas. A když se nepodvolíš, nedostaneš pak od systému žádné finance za nic. 🤷‍♂️

Je to váš názor, nie názor všetkých.
„Ja sa neobmedzujem, ale prispôsobujem daným možnostiam“, aj tak sa to dá často povedať bez ohľadu na vek. Ale… a to je „koreň života“ ak by sme nesnívali (mnohí, nie všetci) aj o veciach pre mnohých nadprirodzených, začali by sme stáť na mieste, alebo ešte horšie, začal by náš (zdravotný) pád. Nestačí len fyzicky žiť, ak vedomie stagnuje až upadá.
Keď nemyslím na súčasnú realitu života, rada sa pomocou „strojčasu“ nechávam unášať realitou fantázie, cestujem časom a priestorom a spolu s cestovateľmi časom z budúcnosti navštevujem časopriestor minulých a budúcich životov. Napríklad dnes nás čakajú v roku Pána 1222 na Hrade nad dedinou pri rieke.
Jednoducho neobmedzujem sa.