ponor ponorky

videli ste niekedy oceánsku loď?

má niekoľko čiar ponoru, ktoré sú označené rôznymi farbami.
Je to preto, lebo KAŽDÉ more (oceán) má iný obsah soli, tým pádom voda v ňom inú hustotu, a z toho, ako tvrdí Archimedes jedinučkou vetičkou vyplýva, že v každom mori má tá loď INÝ ponor (a tým samozrejme aj výtlak).
podobne to platí i pre ponorku.

nezáleží, kde ten bod 0 (nula) je (na ponorke), lebo sa vzťahuje na všetky body ponorky – v bode 0+2 m (napr. dno) bude ponor hĺbka+2 m, ale bude sa udávať aj tak iba ponor. Jedná sa čisto o technický problém (stanovenie bodu 0 – ako aj u lodí, kde vlastne ČIARA PONORU neexistuje – existuje ich niekoľko).
Z tohoto vyplýva, že bezpečná hĺbka ponoru ponorky je v každom mori iná, lebo v rovnakej hĺbke je v každom mori iný tlak (i keď ide o malé hodnoty (ale to len odhadujem, možno sa mýlim, nepreratúval som to)).

Takže sa odvažujem tvrdiť, že u každej jednej ponorky sa ponor (hĺbka) meria z iného bodu (dve veci nie sú rovnaké).
Doplňuji:
ad led:

citujem:

Lloydova značka

Na boku námořních lodí je umístěna značka, která ukazuje maximální čáru ponoru ve vodě různé hustoty. Jednotlivé čáry jsou označeny zkratkami [1]

FW – ve sladké vodě (anglicky Fresh Water)
TF – v tropické sladké vodě (Tropical Fresh Water)
IS – v Indickém oceánu (India Summer)
S – ve slané vodě v létě (Summer)
W – ve slané vodě v zimě (Winter)
WNA – v severním Atlantiku v zimě (Winter North Atlantic)

Samozrejme, že náklad má na ponor vplyv.
To je podobne ako u ponorky ten bod 0 – tá istá loď s rovnakým nákladom bude mať ponor iný v inom mori (viď. vyššie).

Upravil/a: arygnoc

V prípade ponorky by ste museli brať do úvahy 3 údaje.
hladinový ponor – základný ponor ponorky plávajúcej na hladine – značka vodorysky
(ad arygnoc, myslím že tie značky sú rôzne hlavne podľa záťaže, plne naložená loď má väčší ponor- výtlak, ako prázdna loď)
Ponorenie 0 – ponorenie veže pod hladinu – tj vodoryska+veža
vzdialenosť dna lode od dna mora – vodoryska – dno

Doplňuji:
Ďakujem za doplnenie, čerpala som len zo svojej pamäti, preto neboli odborné údaje.(žiaľ, môj priateľ námorný dôstojník zahynul počas vojny v Juhoslávii)

Upravil/a: led

Co jsem četl o ponorkách, tak bylo vynoření, hloubka na periskop a úplné ponoření. Nejsložitější je udržet hloubku na periskop, protože se v moři mění slanost vody a tím i hustota (výtlak ponořeného tělesa). Hloubka se neměří. Měří se tlak a hloubka se odečte ze stupnice. Tlak=0 je čára vynoření. Dále se měří vzdálenost dna moře ode dna ponorky. Maximální hloubka ponoru (např. 900 metrů) je bezpečná hloubka ponoření, kterou lze dosáhnout zaplněním komor. Nižší hloubky lze dosáhnout vlastní silou pohonu ponorky.
Hloubka ponoru ti udává také to, kam si může ponorka podle mapy lehnout na dno.