Je normální, že jsem dostal důtku za zachránění malého chlapce před středně těžkým zraněním?

Za dobrý skutek jsi byl po zásluze potrestán.

… hrozně málo informací a nevím, jestli tu trochu, co jsi nám řekl, jsi si nepřibarvil a nezveličil něco a něco zase nezamlčel > je to: jedna bába povídala …

Ve společnosti, jejíž povahu tady od počátku letošního roku odrážíš, je možný úplně všechno.

Niekedy človek bezmyšlienkovite reaguje na ohrozenie iného bez ohľadu na následky.
Toto bol zjavne tento prípad. Až samotný rozbor situácie a daných možností určí, či záchranca koná tak, ako by mal. Túto možnosť z vašej informácie nemáme. Je tu uvedený len fakt, že pri záchrane chlapca ste riskoval neuvážene.
Zdá sa to byť tvrdé hodnotenie, ale opýtajte sa záchranárov, hasičov, policajtov aká je im určená hranica pri záchraných prácach. Na druhej strane je pravda, že napriek smerniciam túto hranicu s plným vedomím porušujú a riskujú aj vlastný život. Konajú tak vedome a sú si vedomí aj prípadných následkov.
Nič tu nepíšete o tom, aké kroky ste podnikli pre odvrátenie ohrozenia, pre záchranu chlapca, pred svojim vstupom do zakázaného priestoru. Ak ste pred svojim činom neohlásili nebezpečie (telefon, veď ten už majú pomaly aj kojenci), nezabezpečili ste aj prípadný pomocný zásah (niekoho, kto by sledoval váš zásah z bezpečia a v prípade potreby podnikol ďalšie kroky), ak by ste skončili v nebezpečenstve rovnako ako chlapec, tak „důtku“ berte ako avízo, že vždy treba konať rýchlo a s rozumom. Naozaj nebola iná možnosť záchrany chlapca? Skúste si teraz v kľude „prehrať situáciu“ a porozmýšľať či ste konali tak, ako ste mali. Voči „důtke“ sa ohraďte, len ak iná možnosť záchrany nebola.

Hrdinské činy nekonáme pre slávu, ale pre ich potrebu.