Historie úprav

led

Odpověděl/a – 3.únor 15:18

*"…sedím na čistinke pri osamelom strome. Pozorujem vlny, rozbíjajúce sa o breh. Vánok jemne udáva tón a chór vtáčieho spevu sprevádzaný šumením listov Stromu vnáša do duše pokoj a pohodu… Kto tu je? Dvíham hlavu, vstávam…

…hlasy, nerozumiem slová, nevidím, snažím sa otvoriť oči, otočiť hlavu, nedá sa…

…Otváram oči. Hlboko pod sebou vidím, ako sa v žiarivom svetle nad otvoreným telom skláňajú akési zelené postavy. Nemôžem sa pohnúť. Tá tvár… Všetko sa stráca… Bola to moja tvár!

…ozýva sa hlasné pípanie… S námahou otváram oči. Ležím v bielej miestnosti v sieti z čierneho prachu… počujem hlasy ľudí… Nevidím ich. Nemôžem sa pohnúť. Hodiny odbíjajú čas. V pozadí z hmly vyrastá obrovský nezreteľný obraz akéhosi zápisu… Čítam svoje meno… To všetko prekrýva obrovský dátum 7. II.20×x… zaliaty krvou… kde som? Je noc, alebo deň? Aký je deň? Všetko sa stráca…

…Cítim okolo seba pohyb, počujem hlas. Otváram oči. Pozerám do skúmavých očí. Žena v bielom… „Je čas…“ Všetko zmizlo. Tma."*

Existuje posmrtný život? Bol tento úryvok pohľad z druhého brehu, s pohľadom z posmrtného života aj s návratom do súčasnej skutočnosti naozajstný? Pri návrate do reálneho, života prevažná väčšina „cestovateľov v čase“ väčšinou zabúda svoje zážitky z posmrtného života. A tých, ktorí si spomínajú a hovoria o tomto pocite vonkajšieho pozorovateľa, nazývajú fantasti, básníci, duševne postihnutí snívajúci neskutočný život. tiež som to považovala za fantasmagóriu, Odporuje to všeobecným lekárskym pravidlám o živote, ale ten kto to zažije, začne pochybovať a je na ňom či sa vráti do svojho pôvodného myslenia do pred svojim pohľadom z druhého brehu, alebo pochybovať a hľadať, alebo sa zlomí a už sa nevráti späť.
dodatok.
Tak a teraz buďte z týchto pár slov múdri 😉 Čo chcel tým „básník“ povedať?

led

Odpověděl/a – 3.únor 15:23

• …sedím na čistinke pri osamelom strome. Pozorujem vlny, rozbíjajúce sa o breh. Vánok jemne udáva tón a chór vtáčieho spevu sprevádzaný šumením listov Stromu vnáša do duše pokoj a pohodu… Kto tu je? Dvíham hlavu, vstávam…

…hlasy, nerozumiem slová, nevidím, snažím sa otvoriť oči, otočiť hlavu, nedá sa…

…Otváram oči. Hlboko pod sebou vidím, ako sa v žiarivom svetle nad otvoreným telom skláňajú akési zelené postavy. Nemôžem sa pohnúť. Tá tvár… Všetko sa stráca… Bola to moja tvár!

…ozýva sa hlasné pípanie… S námahou otváram oči. Ležím v bielej miestnosti v sieti z čierneho prachu… počujem hlasy ľudí… Nevidím ich. Nemôžem sa pohnúť. Hodiny odbíjajú čas. V pozadí z hmly vyrastá obrovský nezreteľný obraz akéhosi zápisu… Čítam svoje meno… To všetko prekrýva obrovský dátum 7. II.20×x… zaliaty krvou… kde som? Je noc, alebo deň? Aký je deň? Všetko sa stráca…

…Cítim okolo seba pohyb, počujem hlas. Otváram oči. Pozerám do skúmavých očí. Žena v bielom… „Je čas…“ Všetko zmizlo. Tma *

Existuje posmrtný život? Bol tento úryvok pohľad z druhého brehu, s pohľadom z posmrtného života aj s návratom do súčasnej skutočnosti naozajstný? Pri návrate do reálneho, života prevažná väčšina „cestovateľov v čase“ väčšinou zabúda svoje zážitky z posmrtného života. A tých, ktorí si spomínajú a hovoria o tomto pocite vonkajšieho pozorovateľa, nazývajú fantasti, básníci, duševne postihnutí snívajúci neskutočný život. tiež som to považovala za fantasmagóriu, Odporuje to všeobecným lekárskym pravidlám o živote, ale ten kto to zažije, začne pochybovať a je na ňom či sa vráti do svojho pôvodného myslenia do pred svojim pohľadom z druhého brehu, alebo pochybovať a hľadať, alebo sa zlomí a už sa nevráti späť.
dodatok.
Tak a teraz buďte z týchto pár slov múdri 😉 Čo chcel tým „básník“ povedať?