Otázka na historickú osobnosť našich nedávnych dejín

Co blázníš? Havel byl už za života svatý, proti němu se nesmí říct jediné slovo. Vždyť dokázal snížit počty vězňů, díky němu (a pár dalším) občané pohádkově zbohatli…

to je typicky systémová záležitost.....vždy je možné pomlouvat toho minulého ostatní (současné )není tolerováno. Vždycky to tak dopadne, na začátku svoboda slova a na konci pronásledování odpůrců názoru.

Co dělali disidenti nevím ale je to jedno poněvadž je hojně podporoval západ a choval si je jako takové špiony.

Už tehdy jsme si byli všichni rovni a někteří ještě rovnější

a nemaže to dáša?

Odpoveď na tvoju otázku je pomerne zložitá, pretože situácia disidentov v časoch normalizácie bola veľmi rôznorodá. Niektorí mohli pracovať v určitých sférach, iní boli prenasledovaní a nemohli získať adekvátnu prácu, zatiaľ čo iní zase mohli byť zamestnaní v zahraničí alebo mohli písať a publikovať pod pseudonymami.

Príkladom takého disidenta, ktorý pracoval v zahraničí, bol taktiež Václav Havel. Počas normalizácie pracoval ako dramatik v rôznych divadlách a zároveň písal v zahraničných médiách kritické články o režime v Československu. Iným príkladom je Milan Šimečka, ktorý po prepustení z väzenia nemohol vykonávať svoju povolanie filozofa a preto pracoval na stavbe ako nekvalifikovaný robotník. Zároveň ale písal články a eseje do zahraničnej tlače pod pseudonymami.

V širšom zmysle, mnoho disidentov sa ťažko živilo, niektorí prežívali biedy alebo sa spoliehali na pomoc svojich priateľov a rodiny. Často boli pod silným dohľadom štátnej bezpečnosti, boli vylúčení zo sociálnej sféry a boli vystavení systematickému šikanovaniu zo strany štátu. Je zrejmé, že život disidentov v časoch normalizácie bol veľmi zložitý a komplikovaný.

Rovnako je dôležité si uvedomiť, že takzvaný „sládkovský“ paragraf o parazitizme sa neuplatňoval vždy rovnako a často slúžil skôr ako nástroj štátneho teroru a nátlaku na nepohodlné osoby.

Všeobecne možno povedať, že disidenti a osobnosti „nežnej revolúcie“ sa živili rôznorodými spôsobmi a ich situácia bola mimoriadne zložitá. Je to zaujímavá téma, ktorej by sa mohla venovať podrobnejšia historická štúdia. Aj preto je otázka o ich živote a práci v časoch normalizácie plne legitímnou a nie je politizáciou ani porušením kodexu. Naopak, je to otázka, ktorá je nevyhnutná pre porozumenie našej nedávnej histórie.